Na čo sú nám riaditelia?

     Vláda vyhlásila, vraj učiteľom v budúcom roku pridajú neuveriteľné 3 %! No, hodí sa také vyhlásenie práve teraz. Blíži sa  Deň učiteľov, ktorý si zväčša už aj tak nikto nepripomína. A prečo? Dávno sú tie doby, keď učiteľské povolanie bolo spoločenskou prestížou, to všetci vieme.

     Tento rok, chválabohu, sviatok učiteľov pripadol na pondelok, mnohí len dúfajú, že v tichosti prejde, aby opäť neboli pod paľbou spoločenskej kritiky. Určite jeho oslava bude prebiehať v zmysle úsporných opatrení, teda nijako alebo v tom lepšom prípade, podľa starých tradícií, vedenie školy utrúsi pár teplých slov. A čuduj sa svete, je jedna škola, ktorú kríza zachvátila ešte o pätnásť rokov skôr ako ostatný svet, a práve táto škola dala učiteľom rezeň a zákusok, na kávu už neostalo…Myslím, že existujú dve možnosti vysvetlenia: buď si chce vedenie upevniť svoje pozície na potápajúcej sa lodi alebo vedenie sa riadi podľa vzoru dôb minulých, čím viac sladkých rečí, ktoré otrávia aj vrátnika, tým lepšie. Veď, čo už iné možno dnes dať učiteľovi, keď už sa mu nedostáva nie že finančné, ale ani morálne ocenenie?! Pravdaže, stačia sľuby, sľuby a ešte raz sľuby. Väčšina učiteľskej komunity im aj tak nenaletí, ale čo im zostáva? Čakajú, kým sa zmení vláda, minister, pretože títo toho nasľubovali až-až, lenže už to nie je dávno pravdou. Stačilo, že ich zvolili, zaistili im teplé miestečka na štyri roky. A takto môžme pokračovať smerom ku školám, kde na poste riaditeľa jeden šikovný klamár vystrieda druhého, podstatné je, že vie rečniť ako z rozprávkovej knihy. Postavenie učiteľa sa z roka na rok zhoršuje, veď sme videli reportáž z Prešova, takých škôl je na Slovensku hocikoľko, lenže nie každá stojí aj o zvideteľňovanie sa touto formou. Myslím, že väčšina škôl by mohla do médií denne prispievať, lebo mnohé deti z tzv. normálnych rodín už svojím správaním a hlavne činmi dobiehajú aj rómske deti. Lenže rodičia to ignorujú, čo majú robiť, musia, žiaľ, naháňať peniaze. Nezaujímajú ich žiadne schôdze rodičov, upozornenia v žiackych knižkách, ktoré sú už aj tak dávno len na smiech. Veľmi často sa stáva, že rodič sa v škole neukáže počas celej doby štúdia svojej ratolesti.

     A tak učiteľ vo svojej práci zostáva osamotený, nepomôže štát ani rodič, vedenie ho nepodrží a melie svoje teórie o tom, aby sme sa zbytočne negatívne neprezentovali na verejnosti. A tak zatĺkame, zakrývame, ospravedlňujeme mladých, však to patrí k ich veku, až sa raz stane, že v tých príliš demokratických školách nebude chcieť už nikto učiť. Preto si myslím, že by vo vláde mali zvážiť, či tých migrantov treba posielať späť. Raz totiž budeme radi, že v našich školách, naše dobré a vychované deti bude vzdelávať aspoň tretí svet, presne ako v Amerike.