Ako priamy účastník môžem hovoriť o vydarenej akcii – skvelá atmosféra, spontánne reakcie tisícok zúčastnených, tisícky ľudí z celej republiky, počasie ako na objednávku.
Napriek tomu všetkému úžasnému je mi smutno a hanbím sa za mnohých učiteľov. Ak sa začalo o prostestnom zhromaždení hovoriť, mnohí boli nadšení, boli ochotní podporiť túto akciu. To sa však nevedelo, že len čisto teoreticky a dovtedy, kým nezistili, že treba na tento deň vypísať dovolenkové lístky. A už sa hľadali výhovorky vo veľkom štýle, určite v nich predbehli aj svojich žiakov, ako poobede treba obkladať dlaždicami schodíky, hľadať nové ubytovanie, škoda by bola neodučiť hodiny, bla-bla-bla…. A to pre jeden deň dovolenky! A kto má ísť bojovať za učiteľov, ak nie oni sami?! Určite to nebude Jurzyca ani Radičová. Tí majú momentálne iné starosti, nemali čas prísť ani medzi protestujúcich. A vo svojom blízkom okolí poznám dokonca školy, z ktoých ani noha nevykročila do Bratislavy. Znamená, sú veľmi spokojní. Iná možnosť, čakajú, až aj za nich vybavia iní a oni potichúčky sa budú smiať, že na všetko majú ľudí.
Učiteľ bol napriek svojej ťažkej práci častokrát chameleón, poplatný svojej dobe, vždy sa vedel prispôsobiť a a hlavne mudrovať len tak po kabinetoch. Nastal však čas vyjadriť svoje názory, bojovať za svoje práva, lenže a zdá sa, že opäť to bude (v mnohých prípadoch) len na pôde školy. Škoda!
Celá debata | RSS tejto debaty