Na čo sú nám riaditelia?

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mestečko (alebo dedina?), nevadí, mali tam však školu, ktorá už veľakrát zmenila názov. A tak ako to dnes chodí, školu navštevuje rôzna klientela. Stalo sa, že jeden z „výtečníkov“ urobil lúpežný prepad so zbraňou v ruke. Hneď po akcii bol zadržaný a nielen to, aj povyšetrovaný, a potom pekne zase prepustený na slobodu.

Podľa našich zákonov znamená, že opäť navštevuje školu, nič sa nedeje, pretože, ako hovorí zákon, existuje prezumpcia neviny. Pýtam sa, čo ak taký človek s dierami v mozgu (od drogovej závislosti) ublíži spolužiakom, učiteľom, ostatným?! Nikoho nezaujíma, že sa búria proti jeho opätovnom zotrvaní v škole žiaci i učitelia. Ak sa stane nešťastie, kto bude potom zodpovedný? A nadriadený orgán ani po 10 zvonení nedvihne telefón (asi je tak zaneprázdnený), aby poskytol odbornú pomoc.

Toto je demokracia v priamom prenose, nie niekde v Amerike, ale bohužiaľ, u nás. Úradov navyrábaných až, ale problémy nikto nerieši. Veď aj načo, predsa sa nikto nebude zaoberať zbytočnosťami, zvlášť, ak sa ho to netýka.